BK INTER BRATISLAVA

Pondelok 16.7.2018
 

Stále chceme víťaziť

16.04.2018 | as

Nedávno (2. apríla) sa päťdesiatky Daniel Jakabovič. Po úspešnej hráčskej kariére, ktorú rozdelil medzi Inter, Pezinok, Trenčín a maďarský Šopron sa z neho stal poistný maklér a obchodník. Nikdy však nadobro neodišiel od basketbalu. Naopak, v roku 2012 sa spolu s ďalšími bývalými hráčmi Michalom Ondrušom a Ľubošom Gálom podujali zachraňovať slávnu značku. Výsledok? BK Inter Bratislava prežíva ďalšie úspešné obdobie a bývalý reprezentant Česko-slovenska i Slovenska

My sme sa „Carecom“ zhovárali v uvoľnenej atmosfére o vážnych i menej vážnych témach počas semifinále play-off SBL, v ktorom Inter aktuálne čelí Košiciam.

Ako sa zmenil basketbal od čias, keď si pôsobil ako ligový hráč a reprezentant?

„Zmenil sa výrazne. Je fyzickejší, atletickejší. Ale v podstate umenia, kumštu jednotlivých hráčov, je to skoro na tej istej úrovni. Hovorím, len tí hráči sú možno lepšie fyzicky pripravení.“

Keďže si oslávil pekné životné jubileum, určite je na mieste aj určité bilancovanie. Na čo z úspešnej basketbalovej kariéry  najradšej spomínaš?

„Na úspechy. Keď sme boli majstri s Interom v roku 1996, bolo to krásne obdobie. Predtým sme dva či tri roky budovali mančaft, aby sme dosiahli úspech. Potom som prešiel do Pezinka a hneď sme boli majstri. Tiež to boli pekné časy, keď sa Pezinok znova nakopol. Bola to nová éra. A rád spomínam na reprezentačné zápasy. Pre mňa bola vždy česť reprezentovať a naozaj som si to vážil.“

Stál si pri „reštarte“ Interu v roku 2012, si konateľom klubu, ktorý za päť rokov vyhral trikrát titul, dvakrát bol bronzový, dvakrát uspel v Slovenskom pohári, vrátil sa do pohárovej Európy... Až budeš hodnotiť túto etapu, funkcionársku, na čo budeš najviac hrdý?

„Začali sme v roku 2012 takmer od nuly budovať klub. Nebolo ľahké zháňať peniaze a dávať dokopy mančaft. Všetko sa odvíjalo od peňazí. Keď prišli prvé úspechy, prvý majstrovský titul – to je presne to, prečo to človek robí. Tým, že sme športovci, stále chceme víťaziť.“

O tebe je známe, že aj dnes veľmi emotívne prežívaš zápasy. Až sa niekto môže báť, aby ťa z toho...   

„Dúfam, že to zdravie mi ešte dlho vydrží pri mojej výbušnej povahe (smiech).“

Doteraz sme sa bavili o pozitívnych témach. Ty si však nikdy neváhal prísť s dobre mierenou kritikou. Čo ťa na dnešnej situácii v slovenskom basketbale najväčšmi štve?

„Štve ma momentálna situácia, aké postavenie má šport u nás, na Slovensku. Štát vypojil podporu pre šport. Už dosť dávno a stále sa to prehlbuje. Každú chvíľu sa hovorí, že áno, ideme do toho, podporíme šport, ale nič sa reálne nemení k lepšiemu. To ma dosť štve.“

Kde teda, naopak, hľadáš pozitívne podnety a dočerpávaš energiu?

„Potešiť ma vie rodina, zázemie a keď sa stretneme kamaráti. Keď sa stretávame s bývalými hráčmi, debatujeme, rozoberáme situáciu, spomíname. To človeka poteší, že aj po mnohých rokoch sa stretávame, máme si čo povedať a tá súdržnosť tam zostáva.“

Si jedna z kľúčových postáv Interu, ktorému obetuješ nemálo času a energie. Prezraď, kde by si chcel vidieť klub v ďalších rokoch?

„Bol by som rád, aby sme sa udržiavali na špičke slovenskej ligy a aby sme sa možno výraznejšie presadili v Európe. Lenže to je zase o tom, že bez financií to nejde. Keď Mesto Bratislava a ani štát nepodporuje úspešné kluby, aby sa ľahšie zháňali financie, aby aj ľudia chceli dať peniaze do športu, tak to nemôže fungovať. Je to ale taká moja túžba, aby sme sa viac presadili v Európe, aby sme divákom v Bratislave priniesli skvelých hráčov a skvelý basketbal.“

Eurovia SBL
1. INTER 23 3 49
2. Košice 20 6 46
3. Levice 19 7 45
4. Prievidza 17 9 43
5. Svit 16 10 42
6. Komárno 13 13 39
7. Karlovka 9 17 35
8. Handlová 6 20 32
9. Žilina 4 22 30
10. SNV 3 23 29