Aktuality
Buli: „Neľutujem ani jednu sekundu“
Goran Bulatovič je ikona Interu Bratislava. Čiernohorský rozohrávač odohral najpodstatnejšiu časť kariéry v žlto-čiernych farbách a do dejín klubu z Pasienkov sa zapísal ako máloktorý iný hráč. Status klubovej legendy si však vyslúžil nielen oddanosťou a výkonmi na palubovke, ale tiež rýdzim charakterom, priateľským a pokorným správaním. Rešpektovaný súpermi, obľúbený medzi spoluhráčmi a milovaný fanúšikmi odohral za Inter dovedna deväť sezón. My sme 36-ročného štvornásobného majstra Slovenska vyspovedali v momente, keď sa rozhodol oznámiť ukončenie hráčskej kariéry. Keďže nás spája dlhoročné kamarátstvo, v rozhovore si tykáme.
Buli, spomínaš si na prvý deň v Bratislave?
„Mišo Ondruš vtedy prišiel do Belehradu po mňa. Nevedel som, čo ma čaká. Inter bol môj prvý tím mimo Čiernej Hory a Srbska. Veľmi som sa tešil, aj keď som celkom nevedel, do čoho idem. Pamätám si prvý deň v Bratislave. Privítal ma tréner Oliver Vidin, hneď mi ukázal halu a na druhý deň sme už mali prvý tréning. Pamätám si, že som bol aj trošku nervózny, lebo som nemal úplne jasnú predstavu, čo ma tu presne čaká. Chcel som sa však ukázať, lebo hneď od prvého dňa sa mi v Interi veľmi páčilo.“
Bol si v Bratislave alebo na Slovensku predtým, než si podpísal zmluvu s Interom?
„Nie. Vôbec. Ale prvýkrát, keď som počul, že je možnosť ísť do Bratislavy, všetko som si preveril. Utvoril som si predstavu, čo ma zhruba môže čakať a od začiatku to vyzeralo veľmi dobre.“
Mal si nejaké referencie od kamarátov, alebo naopak, dával niekto referencie na teba?
„Áno, Bogoljub Devrnja. On sa už vtedy poznal s trénerom Vidinom. Poznali sa a Oliver sa spýtal, či pozná nejakého vhodného rozohrávača. S Bogoljubom som hral sezónu predtým v Čiernej Hore. On ma odporučil. Ja som referencie nemal, ale keď som sa prvýkrát dostal do kontaktu s Oliverom Vidinom, všetko mi vysvetlil. Povedal, že toto je najlepší klub na Slovensku a má veľkú históriu. To bolo všetko, čo som vedel pred mojim príchodom do Bratislavy.“
Keď si došiel do klubu krátko po jeho „reštarte“, mal veľké ambície, ale skladba kádra tomu ešte celkom nenasvedčovala. Ako si spomínaš na začiatky úspešnej éry?
„Áno, pamätám si, že sme boli veľmi mladý tím. Andrej Kuffa vtedy patril medzi najlepších mladých hráčov na Slovensku. Spomeňme aspoň Jara Musila, Riša Urlanda, Riša Kucsu, ktorý bol tuším najstarší a na začiatku bol aj kapitán. Všetko to boli mladí chalani. Veľmi dobre a veľmi tvrdo sme trénovali, ale taký mladý tím to potrebuje.“
Spomínam si, že ste utvorili dvojičku s Justinom Grahamom. Dokonca si ho naučil fandiť futbalovej Barcelone a on zas teba sledovať americký futbal. Ste ešte v kontakte?
„Justin už nie je na sociálnych sieťach, takže posledné dva či tri roky už nie sme v kontakte, ale predtým sme boli pravidelne. Vždy sme boli dobrí kamaráti. Od začiatku sme spolu bývali. Prvý aj druhý rok. Takže ja som ho učil nejaké nové veci, ako bol futbal – FC Barcelona, alebo som ho naučil sledovať basketbalovú Euroligu. On mňa zas pravidlá amerického futbalu. Vždy si to budem pamätať, lebo takto sme si užili pekné časy.“
Keď sa vrátime k dianiu na palubovkách, hneď v prvej sezóne sa klub posilnil a ty si s Interom získal titul. V roku 2014 ďalší, aj keď ste si ho nemohli vychutnať na palubovke, keďže Prievidza za dobre známych okolností sabotovala pokračovanie finálovej série bez divákov. V roku 2017 však nasledoval ďalší titul a v roku 2019 štvrtý. Najpamätnejšie okamihy z týchto víťazných ťažení?
„Nikdy nezabudnem na deň, keď sme vyhrali prvý titul. Sezóna 2012/13. Pre mňa bol prvý v živote. Vybojovali sme ho v siedmom zápase. Finálová séria Interu s Komárnom bola podľa mňa najlepšia, odkedy som na Slovensku. Bola to moja prvá sezóna v Interi, prvý majstrovský titul, ale aj na tie ostatné mám pekné spomienky. Mrzí ma, že som nemohol pre otras mozgu odohrať finálovú sériu s Komárnom v roku 2017, keď sme ho zdolali 4:1 na zápasy po tom, čo sme rovnako 4:1 vyradili v semifinále Prievidzu. Ale rád spomínam aj na posledný titul v roku 2019: perfektné play-off, vyhrali sme všetko, bez jedinej prehry. Vtedy som cítil, že je to zrejme najlepší tím, ktorý sme v Interi za tie roky mali. Aramis Naglič prišiel ako kouč v polovici sezóny a všetko dokonale sadlo. V play-off sme nestratili ani zápas. Ani do jedného stretnutia sme nešli s vedomím, že by sme azda mohli prehrať. Mali sme obrovské sebavedomie. Sezónu 2018/19 si pamätám práve vďaka tomu, akí silní sme sa vtedy cítili.“
Na Slovensku si hral aj za Spišskú Novú Ves a za Handlovú. Aj tam na teba spomínajú ako na stopercentného profíka a skvelého človeka. S odstupom času, nikdy si neoľutoval, že si prišiel práve sem a že si tu tak dlho vydržal?
„Vôbec. Dve sezóny, keď som bol v Spišskej a Handlovej, boli v dôsledku toho, že do Interu prišiel tréner, ktorý ma nevidel v jeho tíme. To bol jediný dôvod, pre ktorý som odišiel. Ak by som všetkých jedenásť sezón, čo som pôsobil na Slovensku, odohral za Inter, nemal by som s tým žiadny problém. Mne sa tu veľmi páčilo a nie, nič neľutujem. Každá sezóna mi čosi priniesla. Nazbieral som tu obrovské skúsenosti. Nielen v Bratislave, aj v Spišskej Novej Vsi a Handlovej som spoznal veľmi dobrých ľudí. Ani jeden rok prežitý na Slovensku nebudem ľutovať.“
Pýtam sa aj preto, že keď si prichádzal, patril si do širšieho kádra čiernohorskej reprezentácie, ale do jej A-tímu bolo zo slovenskej najvyššej súťaže predsa len ďaleko...
„Vtedy som bol v tej širšej, B-nominácii. Basketbal v Čiernej Hore bol o trošku kvalitnejší ako na Slovensku. Ale všetko ostatné... Na Slovensku som mohol žiť basketbalom na sto percent, zažil som tu plné haly, dobré podmienky, veľmi dobré prostredie.“
Keď budeš bilancovať hráčsku kariéru, načo z nej budeš najradšej spomínať? O čom, okrem už spomínaných prvenstiev s Interom, raz porozprávaš deťom alebo vnúčatám?
„Určite budem rád spomínať aj na tri roky v Belehrade, v Crvenej zvezde. Odišiel som tam ako mladý, pätnásťročný chlapec. Išiel som z malého mesta do metropoly. Mojim koučom bol Darko Rajakovič, ktorý je dnes hlavným trénerom v Toronte Raptors. Od neho som sa mnohé priučil. Od pätnástich rokov som sa naučil žiť ako profesionál. Potom som prišiel na Slovensko, odkiaľ si určite budem pamätať výborných spoluhráčov, kamarátov. Mal som tú česť hrať s bratmi Rančíkovcami. Aj od nich som sa naučil veľa vecí, napríklad, ako by mal profesionál žiť, ako by sa mal stravovať, ako by mal fungovať. Každý rok som dostával nové podnety. Aj teraz, v tejto sezóne, som sa mohol veľa naučiť od mladších spoluhráčov. Nazbieral som veľa skúseností, ktoré teraz budem môcť rozdávať.“
Bolo na tej dlhej ceste aj čosi, čo ťa mrzí, alebo čo by si rád vzal späť?
„Mrzí? Možno nejaké zranenia, ale rozhodnutia nie. Ako som povedal, nič neľutujem. Či moja kariéra mohla byť aj lepšia? Možno aj mohla, ale som veľmi spokojný. Žil som veľmi dobrý život, robil som to, čo mám najradšej, zarábal za to peniaze... Takže neľutujem ani jednu sekundu a nenapadá mi nič, čo by som si teraz prial zmeniť.“
Keď sa dnes dívaš na Slovenskú basketbalovú ligu, v čom sa za tie roky najväčšmi zmenila?
„V tých prvých rokoch, keď som tu pôsobil, v nej hralo viac kvalitných Slovákov. Teraz odchádzajú preč, do silnejší líg, čo je normálne. Ale najväčší rozdiel vidím práve v domácich basketbalistoch.“
A nechýba ti v nej možno väčšia konkurencia? Predsa len, pred covidom si pred sezónou nevedel s takou istotou ako dnes tipovať, kto príde až do finále a kto získa majstrovský titul...
„Po covide sú Levice najväčší favorit. Aj teraz sme od začiatku vedeli, že budú vo finále. Táto sezóna, ale aj tá minulá však priniesli aj zaujímavé zvraty. Myslím si, že tímy sa budú posilňovať, liga bude v nadchádzajúcej sezóne kvalitnejšia a bude to lepšie a lepšie.“
Odohral si poslednú sezónu, v nej posledných dvanásť stretnutí. Naozaj boli posledné v tvojej hráčskej kariére?
„Áno. Už minulý rok som si vravel, že tak – a toto je všetko. Fyzicky sa cítim dobre, ale zároveň cítim, že už to nie je ono, už nedokážem odovzdať to, čo som dokázal predtým. Rozprával som sa s bývalými spoluhráčmi, ktorí už skončili. Vždy mi hovorili, že raz začneš cítiť, že už to nie je ono a že nadišiel ten čas. A ja som to trocha cítil už minulý rok, no vtedy ma ešte prehovorili. Ani to však neľutujem a som rád, že som mohol odohrať túto sezónu a v nej som si užil každý z tých dvanástich zápasov, lebo som vedel, že sú moje posledné v kariére. “
Ešte si stihol jeden duel aj na krásnych, vynovených Pasienkoch...
„Aj za to som veľmi rád. Škoda, že to stretnutie s Levicami sme prehrali, ale budem si pamätať, že na posledný zápas v kariére som nastúpil na nových Pasienkoch.“
Počas sezóny 2023/24 sme ťa videli ako hrajúceho asistenta pri A-tíme Interu, vieme, že pracuješ s mladými interistami a v lete budeš ako asistent pôsobiť pri reprezentácii do 19 rokov. Je toto cesta, po ktorej sa chceš ďalej uberať?
„Uvidíme. Bola to náročná sezóna. Už som sa bavil s Mišom Ondrušom o budúcej sezóne. Predostrel mi nejaké plány. Bavilo ma pracovať s tými chalanmi a sledovať ich progres. Tešil som sa z každého bodu, čo dali za mužov aj z tých výborných zápasov, čo odohrali. Takže uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Teraz som prišiel domov, do Kolašinu, chcem sa dať trocha dokopy, fyzicky aj mentálne a uvidíme, čo ďalej.“
Toto je tá chvíľa, keď sa respondentov občas pýtam, na čo som sa ich mal spýtať a nespýtal. Nejaké slová na záver? Čosi čo chceš dodať?
„Neviem po koľký raz, ale rád by som poďakoval Interu a všetkým okolo Interu. Spravili zo mňa väčšieho profesionála a podľa mňa aj lepšieho človeka. Takže za to ešte raz vďaka vedeniu, trénerom, spoluhráčom, ľuďom okolo klubu – aj tebe – a samozrejme, fanúšikom. Určite veľká skúsenosť, ktorú si budem pamätať do konca života.“
X
X
VIZITKA GORANA BULATOVIČA
NARODENÝ: 5. 2. 1988 v Cetinje
ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ: Čierna Hora
VÝŠKA: 186 cm
HMOTNOSŤ: 81 kg
POST: Rozohrávač
KLUBY: Inter Bratislava (2022 až 2024), KK Podgorica Bemax (2021/22), KK ABS Primorje 1945 Herceg Novi, MBK Handlová (2020/21), BK Inter Bratislava (2015 až 2020), BK 04 AC LB Spišská Nová Ves (2014/15), BK Inter Incheba Bratislava (2012 až 2014), ABC Primorje Herceg Novi (2011/12), Teodo Tivat (2010/11), Primorje Herceg Novi (2008 až 2010), Crvena Zvezda Belehrad (2003 až 2006), Gorštak Kolašin (pred 2003)
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 4-násobný majster Slovenska (2013, 2014, 2017, 2019), víťaz Slovenského pohára (2016)
Zoznam aktualít
Ďalšou zahraničnou posilou pre sezónu 2023/24 je Gojko Sudžum
Tretím potvrdeným menom kádra pre sezónu 2023/24 je Marek Kozlík
5. kolo Niké SBL: Svit – Inter 97:94 pp
EYBL Tournament U20 – Day 4 (Summary)
V Prievidzi sa cez víkend hrá finálový turnaj U-19
Riport zo zápasu 34. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 41. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 14. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 28. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 21. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Inter v utorok 25. augusta odohrá druhý prípravný zápas pred sezónou 2020/21
Výsledok tretieho prípravného zápasu pred sezónou 2019/2020
Eurovia Aréna hostí rozhodujúci zápas predkvalifikácie ME 2021
Rozhovor s Miroslav Páleníkom, bývalým kapitánom BK Inter
Pri posilňovaní stavil majster najmä na slovenských reprezentantov
BK Inter Bratislava sa chce predstaviť v basketbalovej Lige majstrov
