Aktuality
Skoro ako za vojny
Na Slovensku sa basketbalový tréner Aramis Naglič cíti ako doma. Naozaj doma je však na Istrii, s rodinou žije blízko chorvátskej Rijeky. Stihol sa tam vrátiť práve včas, kým sa ešte dalo voľne prekročiť hranice. Teraz však na vlastnej koži zakúša prísne opatrenia, pri ktorých sa vynárajú spomienky na vojnu za chorvátsku nezávislosť z prvej polovice deväťdesiatych rokov.
DOBROVOĽNE V IZOLÁCII
„U nás teraz panuje tvrdá karanténa. Nemôžeme nikam. Našťastie, dom mám mimo mesta, trochu v lese, tak sa môžem poprechádzať, aspoň trocha sa rekreovať. Ale inak nič, čas trávim sledovaním televízie a youtube, učením sa nových vecí. Pozerám basketbalové kliniky. Ako všetci ostatní, aj ja teraz čakám, čo bude a ako sa vyvinie situácia,“ popisuje aktuálne dianie v obľúbenej dovolenkovej destinácii 54-ročný tréner, ktorého meno je neodmysliteľne spojené so slovenským basketbalom. Na pripomenutie: strieborný olympijský medailista a dvojnásobný šampión Euroligy bol v rokoch 1999 až 2002 a znova v roku 2003 ako hráč Pezinka hviezdou našej najvyššej súťaže. Potom, už ako kouč, doviedol v roku 2013 k titulu bratislavský Inter. Medzičasom pôsobil aj ako asistent pri chorvátskej reprezentácii, kým sa v roku 2019 vrátil do Bratislavy po ďalší majstrovský titul. V aktuálnej sezóne doviedol žlto-čiernych k prvenstvu v základnej časti, ale na viac už nezostal čas, keďže sezóna 2019/2020 bola predčasne ukončená pre koronavírus.
Naglič, rovnako ako vyše päťdesiat cudzincov pôsobiacich v SBL, mal doslova len pár hodín, aby Slovensko opustil, kým sa ešte dalo. Aj vďaka tomu jeho návrat nebol nijako strastiplný: „Prešiel som v pohode, stihol som to v poslednom momente. Hranice ešte boli otvorené, cesta bola dobrá. Do Chorvátska som sa dostal bez problémov a nemusel som ísť do samoizolácie. Všetko teda vypálilo celkom dobre. Aj tak som sa ale dobrovoľne izoloval, lebo u nás nastala taká psychóza, že radšej nikam nechodiť.“
ČAS NA RESET
Chorváti v roku 1992 šokovali svet, keď sa pri premiérovej účasti mladého štátu sužovaného vojnou za nezávislosť, prebojovali až do finále olympijského turnaja, mnohými považovaného za najlepší v histórii. Zlaté medaily neviseli Nagličovi a jeho legendárnym spoluhráčom ako Dražen Petrovič, Toni Kukoč, či Dino Raddja na krku zrejme len preto, lebo USA po prvý raz vyslali na olympiádu to najlepšie, čo mohli – bájny Dream Team s ikonami ako Michael Jordan, Magic Johnson, Larry Bird, Charles Barkley, či Karl Malone.
Vtedy mal Aramis na konte už dva triumfy v Eurolige v drese splitskej Jugoplastiky, resp. POP 84, v tom čase najsilnejšieho klubu, mimo americký kontinent. Aj keď by sa mohlo zdať, že v basketbale videl a preskákal už takmer všetko, priznáva, že súčasná situácia ho nemilo prekvapila: „Niekedy rozmýšľam, čo sa to vo svete vlastne deje. Neviem posúdiť, ako zlé je to s koronavírusom, ale samozrejme, že zdravie ľudí je na prvom mieste. Bude to škoda pre šport i pre ekonomiku. Stále dúfam, verím, že všetko bude pokračovať najneskôr v auguste. Už teraz máme chuť pracovať. Cítim to ja ako tréner a viem, že to tak cítia aj hráči, ktorým chýba šport. Prihodilo sa čosi ťažko uveriteľné, čosi, čo sme v našich životoch ešte nezažili. Sme akoby v base, nič nefunguje normálne. Stále si stískam palce a dúfam, že niekedy v máji to hádam skončí a my budeme mať šancu plánovať budúcu sezónu a pokračovať v našich kariérach.“
Teraz, s odstupom 28 rokov, športový svet sleduje celkom iný príbeh, než vtedy na olympiáde v Barcelone. Hlavnú rolu hrá vírus, pre ktorý odložili dokonca aj hry v Tokiu. Bude, až hrozba odznie, športový svet ešte vôbec rovnaký ako pred vírusom? Aramis Naglič nahlas uvažuje: „Záležať bude na ekonomických škodách, ktoré zostanú po karanténe. Určite bude sponzorom nejaký čas trvať, kým sa postavia na nohy. Určite budú rozpočty športových klubov skromnejšie oproti minulým rokom. Čaká nás rok, ktorý bude pre každého ťažký. Ale rovnaká situácia je pre všetkých, musíme to vydržať, resetovať naše hlavy a pokračovať.“
VÍRUS, ZEMETRASENIE A SNEH
V čase, keď v susednom Taliansku vírus už vyčíňal naplno, na opačnom brehu Jadranu bola situácia pomerne priaznivá. No aj to sa už zmenilo, chorých už počítajú po desiatkach, minulý týždeň hlásili prvú obeť. Podľa Aramisa Nagliča to vidno aj na reakcii jeho spoluobčanov a tamojších úradov: „Najprv to vyzeralo viac uvoľnene, ale teraz je to už natvrdo. Ľudia si totiž uvedomujú vážnosť situácie. Karanténa je prísna, kontrolujú sa cesty. Musíme zostávať doma, vychádzať maximálne do obchodu. Je zakázané presúvať sa z jedného mesta do druhého. Situácia ako za vojny. Keď sa k tomu ešte pridá zemetrasenie, ktoré cez víkend zasiahlo Záhreb a do toho začne padať sneh aj tam, kde obvykle nepadá, celé to pôsobí až neuveriteľne.“
Keď príde reč na vojnu, ktorá túto časť Balkánu postihla pred vyše štvrťstoročím, existujú, podľa Aramisa Nagliča, medzi vtedajšou a súčasnou situáciou viaceré paralely, no i rozdiely: „Mali sme zatemnené okná, nemohli sme po večeroch svietiť a neustále sme očakávali poplach. Tiež vládla psychóza. Hoci trošku iná. Cítili sme sa horšie, lebo nikdy sme nevedeli, či nejaká bomba nezabije nás alebo naše rodiny. Zvlášť, keď sme neboli doma. Mnohí sme nehrávali v našich rodných mestách. Bolo to teda iné, ale v čomsi podobné a dobre si pamätáme takéto situácie. Zdá sa to až neuveriteľné.“
X
SPRÁVNE ROZHODNUTIE
Sú to už dva týždne, čo sa náhle skončil ročník 2019/2020 Slovenskej basketbalovej ligy. Po prvý raz v histórii sme tak nespoznali majstra Slovenska. Našťastie, na rozdiel od najvyššej súťaže hokejistov, trofej nebola nikomu odovzdaná ani dodatočne. Drvivá väčšina basketbalistov a trénerov sa však musela vyrovnať s pocitom, že odišli od rozrobenej práce, ktorú už nebude možno dokončiť. Iba začať odznova niekedy v lete, či na jeseň, ak všetko pôjde, ako má. Podobný pocit sa dá vyčítať aj zo slov Aramisa Nagliča, no jedným dychom podotýka: „Rozhodnutie, že liga nepokračuje považujem za správne. Nemohli sme čakať, kluby by to finančne nevydržali. Hráči vypadávajú z formy a ukazuje sa, že to bude trvať dlhšie. Ja dúfam, že nie pridlho, ale všetko nasvedčuje tomu, že ešte mesiac či dva zrejme áno. Je to veľká škoda, že sa sezóna skončila práve takto a Inter na to doplatil zrejme najviac zo všetkých. Po vyhranej základnej časti sme si zaslúžili príležitosť bojovať o majstrovský titul. Ale čo narobíme? Ja verím, že Inter bude mať v budúcej sezóne o to silnejšiu motiváciu ukázať, že je najlepší.“
X
X
X
Článok pôvodne vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas so šírením.
Zoznam aktualít
Ďalšou zahraničnou posilou pre sezónu 2023/24 je Gojko Sudžum
Tretím potvrdeným menom kádra pre sezónu 2023/24 je Marek Kozlík
5. kolo Niké SBL: Svit – Inter 97:94 pp
EYBL Tournament U20 – Day 4 (Summary)
V Prievidzi sa cez víkend hrá finálový turnaj U-19
Riport zo zápasu 34. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 41. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 14. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 28. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 21. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Inter v utorok 25. augusta odohrá druhý prípravný zápas pred sezónou 2020/21
Výsledok tretieho prípravného zápasu pred sezónou 2019/2020
Eurovia Aréna hostí rozhodujúci zápas predkvalifikácie ME 2021
Rozhovor s Miroslav Páleníkom, bývalým kapitánom BK Inter
Pri posilňovaní stavil majster najmä na slovenských reprezentantov
BK Inter Bratislava sa chce predstaviť v basketbalovej Lige majstrov
