Aktuality
Traja „stratení“ mladíci mrzia viac než piate miesto
Inter Bratislava má za sebou náročnú sezónu. Prežiť ju musel v pezinskom „exile“. Odštartoval ju jednoznačným víťazstvom nad úradujúcim majstrom a aj v ďalších týždňoch a mesiacoch prinášal svojim priaznivcov množstvo radostných momentov. Prišli však aj ťažké chvíle – zranenia, tesné prehry, karantény, prekladanie zápasov. Pri celkovom pohľade je jasné, že žlto-čierni v sezóne 2021/22 obstáli so cťou. Ako každý rok je však po skončení ročníka priestor a dôvod aj na podstatne dôkladnejšiu analýzu. Aj preto už tradične v tomto čase prinášame rozhovor s generálnym manažérom Michalom Ondrušom
Tréner Oleg Meleščenko v nedávnom interview označil sezónu 2021/22 z pohľadu Interu za neúspešnú. Vidíte to ako generálny manažér rovnako?
„Na všetko sa treba vedieť pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Na túto sezónu sa môžeme dívať minimálne z dvoch perspektív. Prvá je klasická, výsledková. Skončili sme po základnej časti na štvrtom mieste, čo sa, aj vzhľadom na situáciu v závere základnej časti, asi dalo považovať za úspech. Vypadli sme v prvom kole play-off, takže skončili sme nakoniec na piatej priečke. Z pohľadu výsledkov sa stotožňujem so slovami trénera Meleščenka, že toto sa dá považovať za neúspech. Napriek tomu, že družstvo bolo mladé a nanovo zložené, mám za to, že okrem Michaela Fuseka, ktorému platil posledný rok zmluvy u nás, sme našli štyroch cudzincov, ktorí v pomere cena – kvalita boli veľmi dobrí a naplnili očakávania. Tu prechádzame k tej druhej perspektíve. Cieľom, okrem toho, že sme chceli uhrať nejaký výsledok, bolo v druhom roku reálne zapracovávať našich najperspektívnejších mladých hráčov väčšou minutážou a významnejšími rolami. Mám pocit, že tu sa názorovo rozchádzame s trénerom Meleščenkom. Diskutovali sme o tom a ja neskrývam, že tu vládne z môjho pohľadu väčšia nespokojnosť, než so samotným výsledkom. Mrzí ma to, lebo sme mali pekné aj horšie momenty, prenasledovali nás zranenia... v prvej polovici sezóny nám chýbal Fusek, v druhej Ivan Gandia-Rosa. Obaja patrili k dominantným hráčom. Tvrdím, že Fusek mal veľkú smolu, ktorú sme nevedeli ovplyvniť. Pri Gandia-Rosovi však vidím veľký otáznik, či jeho minutáž nebola privysoká, či nestálo za to uvažovať nad jedným či dvoma zápasmi, či by sme ich nedokázali vyhrať, aj keby Ivan nehral takmer štyridsať minút a či by sa nám neoplatilo šetriť ho do rozhodujúcej časti sezóny. Jeho zranenie totiž poukazuje aj na preťaženosť. V prípade iného manažmentu jeho minutáže počas sezóny sme sa možno mohli dožiť dlhšieho účinkovania v tomto ročníku SBL. Ktovie...“
Inter pôsobil v Niké SBL, štart v Slovenskom pohári mu zmarila karanténa pre covid-19. Okrem toho ale družstvo hralo aj v Alpsko-jadranskom pohári, kde len tesne nepostúpilo do play-off. Aká to bola skúsenosť? Netrieštili sa tým zbytočne sily?
„Akákoľvek konfrontácia so zahraničnými súpermi v nadnárodných a medzinárodných súťažiach sa dá považovať za prínosnú. Aj naše účinkovanie v Alpe Adria Cupe bolo fajn. Aj výsledky boli dobré a len dve tesné prehry nás pripravili o postup do ďalšej fázy. Určite odporučím komukoľvek, kto sa ma spýta, účasť v akomkoľvek zmysluplnom nadnárodnom projekte. Tu však treba dodať, že je nešťastné, aby sa naša liga naďalej hrala stredy a soboty počas celej sezóny a pomedzi to sa strkali medzinárodné zápasy. Nie je to v prospech súťaže a nie je to v prospech rastu hráčov. Je to na úkor kvality, ktorú nie je možné zvyšovať v takomto zápasovom tempe. To si musia všetci uvedomiť. Keby sme boli v situácii, že každý tím disponuje minimálne desiatimi, ak nie teda dvanástimi hráčmi, ktorých môže rotovať, bolo by to iné. Ale naše družstvá, možno s výnimkou Levíc, sú dnes v situácii, že celú sezónu absolvujú v úzkej rotácii. Keď sa do toho primotá ešte pohárový zápas, je to čosi nad čím sa treba vážne zamyslieť.“
V sezóne 2020/21 ste doviedli Lautara Lópeza, či Arnasa Beručku. Teraz to boli Ivan Gandia-Rosa, tiež Džiugas Slavinskas a Jure Zubac, ktorí v lige dominovali. Výborné momenty mal aj Trevor Blondin. Ako sa vám darí angažovať takých kvalitných basketbalistov aj v pomerne skromných pomeroch a lige, ktorá pre legionárov nepatrí medzi najpríťažlivejšie destinácie?
„Spomínate šiestich hráčov, počnúc sezónou 2020/21. López a Beručka boli v predchádzajúcich pôsobiskách – ak to poviem diplomaticky – nie až takí potrební. Mali sme dobré referencie, ktoré sa potvrdili. Dnes už hrá Beručka fantastickú sezónu v litovskej najvyššej súťaži, kde je azda najvyťažovanejší hráč. López hrá v Čačaku ABA ligu, kde strieda lepšie momenty so slabšími, ale je to úroveň podstatne vyššia oproti našej súťaži. Obom sme výrazne pomohli. A obaja výrazne pomohli nám. Čo sa týka Slavinskasa, Gandia-Rosu aj Zubaca, už dnes je o nich taký veľký záujem – čomu sa nemožno diviť na základe toho, čo ukázali v tejto sezóne – že ich cena násobne vzrastie a v budúcej sezóne ich celkom isto uvidíme v kvalitnejších súťažiach. Je pomerne jednoduché povedať, prečo sa nám v posledných sezónach, napriek obmedzeným podmienkam, darí doviesť kvalitných hráčov za rozumných podmienok. My ponúkame serióznosť, korektné vzťahy, o ktorých sa dlhodobo vie. Ponúkame minúty, solídnu starostlivosť o hráčov. Pokiaľ sú vo svojich kluboch nespokojní so svojou rolou a minutážou, to je čosi, čo u nás dostanú. Je vidno, že ponúkame spoluprácu výhodnú pre všetky strany.“
Viackrát sme naznačili a nie je to žiadne tajomstvo, že Inter v covidom a postcovidovom období funguje v skromnejších pomeroch. Presné sumy sú v slovenskom basketbale skôr tabu. Ak by sme to ale mali porovnať s predčasne ukončenou sezónou 2019/20, v ktorej žlto-čierni štartovali v predkole Ligy majstrov, zahrali si v skupine Európskeho pohára FIBA a vyjadriť v percentách, o akých číslach by sme sa bavili?
„Nahrubo, dnes sme približne na úrovni štyridsať percent rozpočtu, o ktorom sme uvažovali, keď sme fungovali pred covidom.“
Už sme načali tému progresu mladých hráčov. Videli sme zlepšovanie Tima Malovca i skvelý nástup Martina Kollera v druhej polovici základnej časti. Skúsenosti začali naberať Daniel Koller, v závere aj Róbert Hudec. Súčasťou kádra bol aj Matúš Malovec. Zároveň sme však v januári prišli o troch talentovaných basketbalistov, ktorí skončili na vlastnú žiadosť. Sú pre Inter definitívne stratení?
„Strata Daniela Randušku, Zsolta Borosa a Tomáša Borodovčáka počas sezóny bola nečakaná a veľmi nepríjemná. Z môjho pohľadu, dovolím si povedať, až bolestná. Samozrejme, basketbal sa nehrá z povinnosti. Nedá sa hrať nasilu. Tí chlapci mali svoje dôvody, prečo po rokoch ukončili svoje pôsobenie u nás. Mrzí ma len to, že tie ich dôvody neboli podané na rovinu. Osobne sa domnievam, že prinajmenšom v prípade dvoch z nich, Randušku a Borodovčáka, nešlo len o školské povinnosti. Samostatnou kapitolou je Boros, u ktorého neviem, či sa jeho basketbalová kariéra naozaj skončila. To by vedel povedať on sám. Stiahol sa, mal určité výhrady, ale nedokážem zaňho odpovedať, či ešte bude hrať basketbal. Pre klub je táto strata hráčov významná nielen preto, že v tejto sezóne sme pôsobili s pomerne úzkym kádrom, ale aj preto, že to bude mať zásadný dopad na ďalšie sezóny. A bude to mať dopad aj na reprezentácie Slovenska, pretože Borodovčák bol stabilný hráč výberu do 20 rokov, takisto Randuška. Boroš by určite patril k lídrom národného tímu U18. Strata týchto troch hráčov bude bolieť nielen Inter, ale aj slovenské reprezentácie.“
Pre klub nastala pred sezónou delikátna situácia, keď musel Pasienky, ktoré prechádzajú rekonštrukciou, opustiť a hľadať si dočasné útočisko. Našiel ho v Pezinku a jedným z cieľov bolo oživiť tamojšie basketbalové tradície a prilákať fanúšikov do haly na Komenského ulici. Dopadlo to tak, že Inter mal najnižšie návštevy v Niké SBL. Nechodili fanúšikovia z Pezinka ani z Bratislavy. Solídny basketbal sa tak hral pred prázdnymi tribúnami. Uvažujete o pokračovaní v Pezinku?
„V Pezinku sme, čo sa týka zázemia a kvalít športovej haly, našli ozaj solídne podmienky. Spolupráca so správcom haly Danielom Babišom bola úplne fantastická. Z tohto pohľadu môžem všetkým zainteresovaným povedať len veľké ďakujem. Pokiaľ ide o zmysluplnosť pôsobenia v Pezinku, už v novembri som naznačil, že je otázne, či to bol správny krok. Dnes vieme povedať, že sme sa prepočítali. Nikto nečakal obrovské zástupy fanúšikov na zápasy Interu Bratislava v Pezinku, ale deklarovali sme, že očakávame návštevy od dvesto do tristo divákov. V kombinácii skalných z Bratislavy a Pezinčanov, ktorí majú radi basketbal, to neboli prehnané očakávania. Lenže my sme sa k nim ani nepriblížili. Na rovinu: z tohto pohľadu boli zápasy v Pezinku nielen sklamaním, ale boli aj zlým rozhodnutím a neviem si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby sme v Pezinku pokračovali.“
V akej fáze je spomínaná rekonštrukcia Eurovia Arény. Kedy sa bude môcť Inter vrátiť do domovského prístavu?
„Kto mal v uplynulých dňoch cestu okolo športovej haly, videl, že máme za sebou rozsiahle búracie práce. Budova je dnes vyzlečená donaha. Postupne sa začínajú ďalšie práce, o čosi zaujímavejšie, pri ktorých sa už bude čosi budovať. Bude toho ozaj veľa. Eurovia Aréna dostane novú fasádu, zateplenie, kompletné vnútorné vybavenie, vrátane sietí... Akoby sme stavali novú arénu na starých základoch.“
Vráťme sa ešte k dianiu na palubovkách. Po deviatich rokoch (a ôsmich sezónach) Inter chýba v semifinále SBL. Neobvyklá situácia, však?
„Nepamätám si, kedy naposledy sme skončili takto skoro. Okrem sezóny 2019/20, ktorá bola pre pandémiu predčasne ukončená v polovici marca, si nepamätám podobnú situáciu, že už na konci marca sme bilancovali a začali pripravovať novú sezónu. Je to sklamanie, ale s ohľadom na situáciu v prvom kole play-off, je to logické vyústenie a vôbec nie je potrebné hľadať výhovorky. Vypadli sme, skončili sme na piatom mieste a... a bodka.“
V prvom kole boli nad sily žlto-čiernych Spišiaci. Prvý zápas mal dramatickú koncovku a skončil sa celkom tesne 80:86. Chýbal však Timotej Malovec, ktorého ste pustili do Grécka, aby sa zúčastnil na prestížnom turnaji Adidas Next Generation organizovanom pod gesciou Euroligy. Ak by ste sa mali rozhodnúť znova, rozhodli by ste sa rovnako?
„Jednoznačne áno. V prvom momente som sa dostal do nečakanej situácie, keď sa toto rozhodnutie javilo ako veľmi komplikované. Lenže na konci dňa – a aj teraz, keď sa k tomu spätne vrátim – bolo veľmi jednoduché. Takéto šance neprichádzajú každý týždeň, každý mesiac, ba ani každý rok. Timo dostal unikátnu príležitosť prezentovať svoj talent a basketbalové schopnosti na najvyššej možnej európskej úrovni v rámci svojho ročníka. Podľa spätnej väzby a aj podľa toho, čo sme mali možnosť vidieť, napriek tomu – buďme na seba nároční – že vie hrať aj lepšie, za ten krátky čas ukázal obrovský potenciál a dokázal, že on sám, ale aj slovenský basketbal má čo ponúknuť špičkovému európskemu basketbalu. Teraz je otázkou času a ďalších krokov, čo sa stane s Timotejom Malovcom do nasledujúcej sezóny. Možno to pre niekoho vyznie prekvapivo, ale aj my, ako klub, sa snažíme o to, aby Timove ďalšie kroky smerovali do destinácie, ktorá ponúkne presne to, čo má Timo v tomto momente hľadať. Teda vyššiu úroveň, špičkové podmienky a možnosť rozvíjať jeho talent smerom k vážnej európskej kariére.“
Trochu to pripomína časy, keď nebolo neobvyklé, že z Interu odchádzali talentovaní basketbalisti do špičkových klubov. Spomeňme aspoň levického odchovanca Richarda Petrušku, ktorý dozrieval v Interi, aby sa cez UCLA napokon dostal do NBA...
„Boli by sme radi, keby sa nám podarilo vychovať hráča, ktorý bude čosi znamenať v niektorej z popredných európskych súťaží. O pár rokov sa to potom vráti aj slovenskej seniorskej reprezentácii.“
Už sme spomenuli, že semifinále sa po rokoch hrá bez Interu, takže ste sa z pozície aktérov ocitli v roli nestranných pozorovateľov. Koho favorizujete na postup do finále? (Pozn.: pýtali sme sa ešte pred druhými zápasmi semifinále)
„Dnes sa už môžeme tváriť chytro, pretože sa to kryštalizuje. Aj keď v prípade Levíc začiatok semifinálovej série so Spišskou Novou Vsou ukázal, že dvojtýždňová prestávka predstavuje nevýhodu, bol by som šokovaný, keby Levice neboli vo finále. Čo sa týka dvojice Komárno – Lučenec, o čosi viac od začiatku favorizujem Lučenec. Chcete počuť aj môj tip na víťaza?“
Iste.
„Neviem, čo by muselo postretnúť mužstvo Levíc, aby konečne nezískalo majstrovský titul. Naozaj neviem, čo by sa muselo stať, aj keď v čase doznievajúceho covidu, je dôvod na istú opatrnosť pri podobných vyhláseniach. Vzhľadom na kvalitu levického kádra a pôsobenie počas celej sezóny, Patrioti sú pre mňa jednoznační favoriti na zisk titulu.“
Zoznam aktualít
Ďalšou zahraničnou posilou pre sezónu 2023/24 je Gojko Sudžum
Tretím potvrdeným menom kádra pre sezónu 2023/24 je Marek Kozlík
5. kolo Niké SBL: Svit – Inter 97:94 pp
EYBL Tournament U20 – Day 4 (Summary)
V Prievidzi sa cez víkend hrá finálový turnaj U-19
Riport zo zápasu 34. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 41. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 14. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 28. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 21. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Inter v utorok 25. augusta odohrá druhý prípravný zápas pred sezónou 2020/21
Výsledok tretieho prípravného zápasu pred sezónou 2019/2020
Eurovia Aréna hostí rozhodujúci zápas predkvalifikácie ME 2021
Rozhovor s Miroslav Páleníkom, bývalým kapitánom BK Inter
Pri posilňovaní stavil majster najmä na slovenských reprezentantov
BK Inter Bratislava sa chce predstaviť v basketbalovej Lige majstrov
