Aktuality
Osudová zastávka Neša Miloševiča
Počas dvoch dekád patril medzi najvýraznejšie osobnosti najvyššej súťaže basketbalistov. Nenad Miloševič, rodák zo srbského Niša, sa do histórie slovenského basketbalu zapísal ako málokto. V mladšom veku kraľoval štatistikám, v strednom žal trofeje, v pokročilejšom neváhal pomôcť našej reprezentácii. Bývalý hráč Handlovej, Svitu, Pezinka, Levíc, Interu, Komárna a naposledy Lučenca, ktorý pôsobil aj v rodnom Srbsku, Grécku, Rakúsku a Kazachstane, minulý týždeň oficiálne ohlásil koniec hráčskej kariéry.
Vieme o vás, že od basketbalu neodchádzate. Zvýšili ste si kvalifikáciu, takže kde sa vidíte o päť rokov, kde o desať?
„Počas minulého leta som dokončil štúdium trénerstva v Belehrade, dostal som najvyššiu trénerskú licenciu. Kde sa vidím? Jedna vec je, kde by som chcel byť, druhá vec je realita. Mám ambície prepracovať sa najvyššiu možnú úroveň, na akú sa bude dať, alebo na akú budem mať. Robím všetko preto, aby som sa maximálne vzdelával. Sledujem všetky možné semináre, zápasy Euroligy, Eurocupu, Ligy majstrov. Chcem sa uberať cestou trénerstva, ale to je cesta, na ktorej máte vždy zbalené kufre. Nemám teda konkrétnu predstavu, kde môžem byť o desať rokov. Uvidíme...“
Nezriedka je to vec šťastia, však?
„Šťastie tu hrá veľkú rolu. Ako hráč i ako tréner musíte byť v správny čas na správnom mieste. Chcem zostať pri baskete a uvidíme, akú postupnosť to naberie. Vidíme však veľa príkladov, že najlepší tréneri sú zväčša bývalí basketbalisti. Často rozohrávači. Mám vedomosti, cítim basketbal, potrebujem príležitosť, aby som ukázal potenciál.“
Možno ste si všimli, že keď ste oznámili koniec hráčskej kariéry, aj fanúšikovia – najmä z táborov tímov, za ktoré ste nikdy nehrali – ktorí tvrdia, že vás ako hráča príliš nemuseli, vám odrazu skladajú komplimenty. Pocit satisfakcie?
„Takmer celú seniorskú kariéru som odohral na Slovensku. Zažil som tu veľa vecí, hral za viacero tímov, súperil s ostatnými. Iné je, keď ešte hráte. Normálna vec, že fanúšik fandí svojmu klubu a ako súpera vás nemusí. Zase vaši fanúšikovia vás majú radi. Dúfam, že je vidno, akú prácu som za tie roky odviedol a ľudia dokážu rozpoznať, koľko som toho odviedol na ihrisku, aj koľko emócií som odovzdal. Som im vďačný, či už ma podporovali, alebo fandili proti mne. Nejaký rešpekt z oboch strán boli medzi nami tak či tak. Bol to dobrý pocit, keď som oznámil koniec, koľkí ľudia mi písali a aj to komentovali.“
Spomeniete si na prvý deň na Slovensku? A na prvý zápas?
„V roku 2003 som prišiel do malého baníckeho mesta Handlová. Pochádzam z väčšieho mesta, z Nišu. Zrazu som prišiel do iného prostredia, do toho malého mesta, kde bol život iný, než na čo som bol zvyknutý. Mal som necelých dvadsať a bol to pre mňa šok. Bol som v cudzej krajine, v meste, akom som dovtedy nežil. Adaptáciu mi uľahčili tréner, spoluhráči, či páni Weiss a Tonhauser, a tak na prvý rok spomínam len v dobrom. A pamätám si aj prvý zápas: prípravný v telocvični v Považskej Bystrici. Nepamätám si koľko, ale vyhrali sme.“
Keby vám vtedy niekto povedal, že sa tu usadíte, ba raz budete Slovensko reprezentovať, brali by ste alebo sa zľakli?
„Slovensko som považoval za prvú zastávku a chcel som sa posunúť ďalej. Tie prvé roky boli zvláštne. Srbsko bolo v izolácii, dostať sa z neho dokázali len tí najlepší, ktorí reprezentovali a hrávali v gréckej, talianskej či španielskej lige. Mladí basketbalisti a stredná vrstva hráčov sa von dostávala ťažko. Víza sme potrebovali, kamkoľvek sme išli. Prvé sezóny na Slovensku som mal síce dobré, prišli tímové aj individuálne úspechy, mal som dobré štatistiky, no nikdy sa mi nepodarilo odísť ani na skúšku, nieto aby ma niekto len tak podpísal. Nejestvoval youtube, internet sa toľko nevyužíval, posielali sa CD. Bola to iná doba a spleť okolností ma primäla zostať na Slovensku. Ako plynul čas, všetko sa znova pootváralo, ale ja som už nemal dvadsať, narodili sa mi deti. Odísť už bolo iné.“
Aj vďaka tomu ste tu zažili mnoho veľkých víťazstiev, skvelých momentov. Ktoré vám najväčšmi utkveli v pamäti?
„Individuálnym momentom bola trojka zhruba minútu pred koncom posledného finálového zápasu v roku 2013. Komárnu sme odskočili a zápas sa zlomil na našu stranu. Pokiaľ ide o chvíle, na ktoré nezabudnem, je to prvá medaila s Handlovou, prvý titul s Pezinkom a prvý titul s Interom. A tá strela v Komárne. To sú tie chvíle, ktoré mám navždy v hlave.“
Raz ste spomenuli, že vo vašom ročníku boli v Srbsku aspoň traja lepší rozohrávači, ale nemali kariéru ako vy. Čo robí rozdiel? Čo ako kouč odporučíte zverencom, aby neopomenuli?
„Bolo ich aj viac, keď sme boli kadeti a juniori. Ročník 1983 vyhral majstrovstvá Európy aj majstrovstvá sveta, mali sme rozohrávača, ktorý bral ocenenia MVP. Bola to nesmierne silná generácia, lenže do dvadsaťpäťky či dvadsaťšestky sa stratili mnohí práve preto, že nemohli ísť hrať von. Možno práve tam je rozdiel, prečo nemali také dlhé a aj úspešné kariéry. Ja som typ, ktorý sa nikdy nevzdával. Išiel som si za svojim, niekedy aj cez mŕtvoly a nesmútil som pre zbytočnosti. Myslím, že pre športovca je dobrou vlastnosťou, keď je tak drzo sebavedomý a ide si za svojim. Samozrejme musí mať kvalitu a byť vytrvalý. Profesionálny šport je beh na dlhé trate.“
Kedysi v súkromnom rozhovore ste priznali, že v záverečných sekundách sa nezvyknete deliť o loptu, že odmietate byť alibista a rád beriete zodpovednosť na seba. Máte spočítané, koľkokrát vám to nevyšlo i koľkokrát to vyšlo?
„V bežných situáciách mi to nevyšlo strašne veľakrát, ale v dôležitých chvíľach mi to nevyšlo možno raz. Keď sa zápas lámal, alebo prišla chvíľa, keď mal niekto prevziať zodpovednosť, nebál som sa. Práve naopak! Bol to aj adrenalín, ale keby som to nespravil, nevedel by som sa po zápase pozrieť do zrkadla sám na seba. Mal som v sebe oheň, ktorý ma nútil ísť do takých situácií a jednoducho takto som to cítil.“
X
X
ĎAKUJEM VÁM VŠETKÝM...
„Takto na konci kariéry by som rád poďakoval všetkým tímom, za ktoré som na Slovensku hral. Ďakujem manažérom, prezidentom, trénerom. Bola to spanilá jazda a dúfam, že každému klubu, ktorý mi dal dôveru, som ju vrátil aspoň dvojnásobne. Chcem sa poďakovať rodičom, že mi umožnili hrať basketbal a pustili ma z domu takého mladého. Takisto musím poďakovať manželke Elene, ktorá sa o nás starala tak, že som niekedy ani nevedel, že máme deti Maksa a Aleksa a mohol som sa naplno venovať športu. A samozrejme, moja vďaka patrí spoluhráčom a všetkým ľuďom okolo basketbalu, fanúšikom a aj vám novinárom. Nielen tým, s ktorými sa nám dobre spolupracovalo, ale aj tým, s ktorými som nemal ideálne vzťahy. Aj taký som bol, no aspoň som bol vždy úprimný.“
X
X
KTO JE NENAD MILOŠEVIČ
PREZÝVKA: Nešo
NARODENÝ: 2. mája 1983 v Niši v Srbsku
VÝŠKA: 190 cm
HMOTNOSŤ: 89 kg
POST: rozohrávač (pozície 1 a 2)
PÔSOBISKÁ: Ergonom Niš, Lavovi Belehrad (oba Srb.), Baník Handlová, Chemosvit Svit, Xanthi (Gré.), Astrum Levice, AB Cosmetics Pezinok, UBS St. Pölten (Rak.), BK Inter Bratislava, BC Temešvár (Rum.), BC Barsy Atyrau (Kaz.), MBK Rieker COM-Therm Komárno, BKM Lučenec
ÚSPECHY: trojnásobný majster SR (2010, 2013, 2014), raz strieborný a trikrát bronzový medailista, štvornásobný víťaz Slovenského pohára, dvojnásobný najlepší strelec extraligy (2005 a 2007), bývalý reprezentant Slovenska
ZAUJÍMAVOSŤ: Dvakrát v zápase pokoril hranicu 40 bodov: v play-off 2008 ich nastrieľal 44 a v sezóne 2016/17 rovných 40.
X
X
Článok pôvodne vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas so šírením.
Zoznam aktualít
Ďalšou zahraničnou posilou pre sezónu 2023/24 je Gojko Sudžum
Tretím potvrdeným menom kádra pre sezónu 2023/24 je Marek Kozlík
5. kolo Niké SBL: Svit – Inter 97:94 pp
EYBL Tournament U20 – Day 4 (Summary)
V Prievidzi sa cez víkend hrá finálový turnaj U-19
Riport zo zápasu 34. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 41. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 14. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 28. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 21. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Inter v utorok 25. augusta odohrá druhý prípravný zápas pred sezónou 2020/21
Výsledok tretieho prípravného zápasu pred sezónou 2019/2020
Eurovia Aréna hostí rozhodujúci zápas predkvalifikácie ME 2021
Rozhovor s Miroslav Páleníkom, bývalým kapitánom BK Inter
Pri posilňovaní stavil majster najmä na slovenských reprezentantov
BK Inter Bratislava sa chce predstaviť v basketbalovej Lige majstrov
