Aktuality
Dobrá partia vždy dokázala veľké veci
Päť víťazstiev v Slovenskom pohári a sedem ďalších finálových účastí robí z Interu najúspešnejšieho účastníka tejto súťaže, ktorej história sa datuje do roku 1996.
Pred štvrťstoročím, hneď v prvom ročníku, putovala trofej do hlavného mesta. Ďalší triumf prišiel v roku 2003. Na nasledujúci si žlto-čierni museli počkať dvanásť rokov. No hneď v roku 2016 ho dokázali obhájiť. Pod tieto úspechy sa ako hráči podpísali aj ľudia, ktorých meno je úzko späté so súčasným Interom. Pred finálovým turnajom Impuls-Leasing Slovenského pohára basketbalistov si pre stránku bkinter.sk zaspomínali na pohárové úspechy Daniel Jakabovič, Karol Wimmer, Jaroslav Murko, Michal Ondruš, Roman Ivan a Miroslav Páleník.
X
1995: VTEDY PO PRVÝ RAZ
Keď vznikal tento text, nik si už poriadne nespomínal na pohárové prvenstvo z roku 1995. Uplynulo odvtedy vyše štvrťstoročie, ľudská pamäť má svoje limity, pramene z tých čias majú od dokonalosti ďaleko a všetky spomienky akoby prehlušil nasledujúci úspešný ročník 1995/96. Vďaka skoro detektívnemu pátraniu, zmienke v monografii Juraja Gacíka o histórii slovenského basketbalu a predovšetkým vďaka extenzívnemu archívu bývalého manažéra Kamila Konečného sme napokon zistili, že Inter skutočne ovládol prvý ročník pohára. A medzi ženami uspel iný bratislavský celok Sporiteľňa Bratislava. AŠK Inter Slovnaft Bratislava vo finále zdolal Ozetu TTS Trenčín 62:56. Alexander Polovjanov nastrieľal 18, Marek Andruška 12 a Daniel Jakabovič 11 bodov. V drese zdolaného finallistu dosiahol 10 bodov Jozef Ďurček, neskoršia opora Interu.
X
1996: TITUL + POHÁR = DOUBKLE
Rok 1996 bol špeciálny. Najvyššia súťaž basketbalistov mala za sebou len tri ročníky, majstrovský titul získal Pezinok a dvakrát Prievidza. Na Pasienkoch sa však zišla skvelá zostava. A AŠK Inter Slovnaft Bratislava po štyroch federálnych tituloch vybojoval prvý v ére samostatnosti. Ba dokázal uspieť aj v Slovenskom pohári!
„Bola to veľká eufória. Tvorili sme výbornú partiu. Krásne časy,“ spomína si Daniel Jakabovič, ktorý oveľa neskôr, v roku 2012 stál ako jeden z troch konateľov (ďalšími boli Michal Ondruš a Ľuboš Gál) pri „reštarte“ slávnej značky. Usmieva sa, že niektoré zo zážitkov ani nie sú publikovateľné, ale vyzdvihuje aj ľudské, nielen hráčske kvality partie, ktorá v roku 1996 vybojovala double: „Jadro kolektívu sa tvorilo dva roky. Bol to dvojročný proces. Prvý rok nebol ľahký, aj aby sme si sadli osobnostne. Boli to starší hráči s mladšími, jedno s druhým... postupne sa to kryštalizovalo, chémia sa tvoria dlhodobo. V sezóne 1995/96 bol tím doplnený vhodnými zahraničnými hráčmi. Kolektív bol veľmi silný. Na ihrisku aj mimo ihriska sme žili spoločným životom. Hnalo nás to vpred za úspechom. Veľmi sme chceli uspieť a bola to veľká motivácia, že všetci dvanásti, a vlastne aj s trénerom Mexom Urbanom, sme chceli čosi dosiahnuť a tvrdo sme išli za tým. Krásne bolo, že sme získali majstrovský titul aj Slovenský pohár.“
Jeho slová potvrdzujú aj spomienky Karola Wimmera, ktorý sa neskôr vrátil do klubu ako šéftréner mládeže a dnes má „na svedomí“, že v roku 2020 nebolo na Slovensku úspešnejšej mládežníckej pyramídy než je tá interistická a šiesti mladíci sa z nej posunuli do A-tímu. „V dobrom spomínam na celý ten rok. Zišla sa dobrá partia hráčov, spolu s trénerom. Mali sme spoločný cieľ a išli za ním. Žili sme spolu na palubovke i mimo nej. Sú to nezabudnuteľné zážitky. Navždy to bude čosi, čo nás istým spôsobom bude spájať“ vraví najlepší slovenský mládežnícky tréner za rok 2020 Karol Wimmer a pokračuje v spomienkach: „V deväťdesiatom šiestom sme každé víťazstvo aj prehru spoločné oslávili v Kolkárni. V zime bola chrípková epidémia, ale nám neochorel nikto. A Ľubovi Gálovi sa narodil syn.“
Súčasťou víťaznej zostavy, ktorá pre Inter vybojovala dosial jediné slovenské double, bol aj Jaroslav Murko, dnes marketingový manažér klubu. S dávkou humoru hovorí: „Fúha, veď to je snáď štyridsať rokov, nie? Už si na to príliš nepamätám, akurát pred pár dňami mi kamaráti pripomenuli, že z roku 1996 mám nielen majstrovský titul, ale aj pohár, teda double. Je to tak! Priznám sa, celkom ma to pobavilo.“
X
2003: NIKTO NÁM NEVERIL
Časť víťaznej partie, ktorá v roku 1996 oslavovala spomínané double, sa zakrátko rozpŕchla. Na ďalší výraznejší úspech si žlto-čierni museli počkať sedem rokov. Prišiel nečakane, v ročníku 2002/03. AŠK Inter Slovnaft Bratislava vo finále pohára zdolal Chemosvit Svit, neskoršieho majstra Slovenska, 93:81.
Na tieto okamihy si Jaroslav Murko spomína bez zaváhania a o poznanie vážnejšie vraví: „Inter bol outsider. Mali sme v kádri hráčov, ktorí už popri basketbale vykonávali aj civilné zamestnania, napríklad ja s Michalom Ondrušom. Nikto nepredpokladal, že vyhráme Slovenský pohár. O to krajšie bolo víťazstvo, ktoré sme dosiahli. A otvorene vravím: pre mňa to boli najkrajšie basketbalové roky, pritom som už hrával popri robote. S družstvom, ktoré všetci radili na šiestu či siedmu priečku, sme v lige uhrali štvrté miesto a keby si Mišo neutrhol achilovku, boli by sme zrejme aj tretí. K tomu sme vyhrali pohár.“
V kádri Interu vtedy figuroval aj mladý Miroslav Páleník, ktorý neskôr odišiel do sveta, aby sa na sklonku hráčskej kariéry na Pasienky vrátil, práve tu skočil, plynulo sa etabloval v manažmente klubu a zároveň pôsobil ako manažér Eurovia Arény: „V roku 2003 som mal osemnásť rokov. Druhý rok som bol v Áčku. Na Interi sa zišla super partia: Mišo Ondruš, Roman Ivan, Ondrej Šoška, Jaro Murko a ďalší chalani. Podarilo sa nám vyhrať, hoci nám nikto príliš neveril. Svit bol vtedy silný súper. My sme však vyhrali a party mohla začať. Pamätám si to dodnes. Bujaro sme oslavovali v jednom motoreste. Ja ako čerstvo osemnásťročný. Živo si to pamätám. Finále sa hralo v Handlovej a bolo to super.“ Roman Ivan, dnes tréner pôsobiaci v úspešnej mládežníckej pyramíde Interu, pripomína: „Hralo sa na jeden zápas. So Svitom, ale v Handlovej, takže sme nemuseli cestovať hore-dole. Pohár mal úroveň, finále bolo perfektný zápas. V Handlovej sme neboli zvyknutí vyhrávať, lebo aj „baníci“ boli vtedy silní. Vyhrať tam, ešte nad favorizovaným Svitom, a odviesť si odtiaľ pohár bolo nevšedné a veľmi príjemné. Ja som sa vtedy vrátil z Čiech, posilnil nás aj Ondro Šoška, keďže Pezinok sa krátko predtým rozpadol.“
K tomu, prečo sa hralo práve v Handlovej, sa vracia Michal Ondruš: „Hralo sa taký kľúčom, že doma a vonku. My sme postúpili do finále so Svitom. Mali sme teda odohrať zápasy vo Svite a v Bratislave. V tom období však bol plný ligový kalendár. Dohodli sme sa so Sviťanmi, že to odohráme na jeden zápas na neutrálnej pôde. Vybrali sme si Handlovú. Boli sme si vedomí, že Svit mal kvalitnejší káder. Potešili sme sa, keď s tým súhlasili, lebo doma by sme ich možno zdolali, ale vonku by sme pravdepodobne prehrali väčším rozdielom. Už do Handlovej sme teda cestovali motivovaní, že máme na to uspieť, lebo hoci Sviťania sú obrovskí favoriti, na jeden zápas je to úplne iné než na dva.“
Aj v spomienkach Michala Ondruša sa opakuje motív, že Inter pred osemnástimi rokmi uspel, hoci bol outsider: „Vnímali sme, že káder Interu počas sezóny 2002/03 nebol hviezdny. Boli sme trocha podceňovaným tímom. My s Jarom Murkom sme už fungovali v regulárnej práci. Pre Inter to na tie roky bolo neštandardné. O to radostnejšie bolo získať pohár. Na ceste za ním sme zdolali mužstvá, ktoré rankingovo boli nad nami. Bolo to nečakané, ale o to krajšie. A o to zodpovednejšie sme to oslávili...“
Hráči Interu sa vtedy tešili nielen z trofeje, ale si aj finančne prilepšili. „Vzhľadom na to, že káder nebol stavaný na zisk trofeje, tak nám prezident Stano Kropilák v rámci predsezónnej porady povedal, že ak čokoľvek vyhráme, tak si to môžeme rozdeliť. Vtedy boli za umiestnenia v lige a pohári aj nejaké finančné odmeny. Tak sme to vyhrali a rozdelili sme si 150-tisíc korún. Tú sumu si pamätám presne, lebo som ju rozdeľoval,“ dodáva Ondruš. Roman Ivan s úsmevom podotýka: „Mišo to rozdelil spravodlivo, základná päťka dostala rovnako. Len neviem, či niečo vyšlo aj na trénera...“
Michal Ondruš, vtedy jedna z hráčskych opôr, dnes generálny manažér Interu, má však na toto obdobie aj menej príjemnú spomienku, ktorú už naznačil „Muro“: „Bola to sezóna, v ktorej som si počas semifinálovej série so Svitom po prvý raz roztrhol Achilovku. Bola to nepekná protiváha k tomu, ako sa vyvíjala sezóna. Ona sa pre nás vôbec nezačala dobre. Zdá sa mi, že v príprave sme mali bilanciu 1-12, ligu sme začali s 0-5. Nakoniec sme ale vyhrali pohár a v lige sme to dotiahli do semifinále. Tú sezónu som si mimoriadne užíval... asi najviac zo všetkých sezón. Zranenie však bolo pre mňa nepríjemným koncom.“
X
2015 A 2016: STVORENÍ VÍŤAZIŤ
Znovuzrodenie Interu prišlo po roku 2012, keď sa basketbalový oddiel najprv ocitol na povestnom okraji priepasti, aby ho následne zachraňovala partia okolo bývalých hráčov. Hneď v prvej sezóne z toho bol majstrovský titul. A v roku 2014 opäť. V rokoch 2017 a 2019 pribudli ďalšie.
Finálový turnaj Slovenského pohára v ročníku 2013/14 hostila Bratislava. Všetci dávali Interu veľké šance, no ten pohorel už v semifinále a na Pasienkoch napokon oslavovali Sviťania. O rok neskôr sa hralo v Komárne a BK Inter Incheba Bratislava tam zdolal domáci MBK Rieker Com-Therm Komárno 87:80. V roku 2016 vyvrcholilo pohárové dianie v Prievidzi. BK Inter Bratislava vo finále vyhral 100:93 nad domácim BC Prievidza. Prvenstvo vtedy interisti venovali svojmu spoluhráčovi Tomášovi Mrvišovi, ktorý krátko predtým po zrážke s T. J. Bannisterom utrpel také nešťastné zranenie, v dôsledku ktorého prišiel o obličku. V Prievidzi však nechýbal, hoci len "v civile" a tešil sa spolu s kamarátmi.
Súčasťou úspešnej zostavy bol už znova aj spomínaný Miroslav Páleník: „Môj druhý pohár prišiel o trinásť rokov neskôr. Bolo to čosi iné, lebo sme mali nabitý tím. Samozrejme, aj Prievidza, a dobré boli aj ďalšie tímy. Ale my sme mali oboch Rančíkovcov Náš tím bol stvorený, aby víťazil. Vyhrať pohár nebolo ľahké, ale podarilo sa nám to. A ešte v Prievidzi – o to sladšie to bolo.“
V roku 2017 sa opäť hralo v Bratislave, ale pohár si odviezol KB Košice, ktorý o rok neskôr doma obhájil trofej. Hlavné mesto hostilo finálový turnaj naposledy v roku 2019, no Inter vo finále napokon podľahol Levickým Patriotom 75:78.
V rokoch 2014, 2017 a 2019 však, ako sme už spomenuli, oslavoval bratislavský klub majstrovský titul. A práve pod týmito úspechmi sú podpísaní aj spomínaní Michal Ondruš a Daniel Jakabovič. Avšak už inak, nie ako hráči, ale ako dôležití činovníci, ktorí určujú smerovanie. A to je zásadný rozdiel, ako podotýka aj „Careca“: „Ako hráč nemáte na starosti nič, okrem toho, že musíte trénovať a podávať výkony. Je o vás postarané. Len hráte a nemusí vás zaujímať nič iné. Ak prejdete na druhú stranu, ako funkcionár zistíte, čo všetko treba zabezpečovať: obrovské množstvo rôznych vecí a hlavne financie. V dnešnej dobe zohnať financie, aby klub mohol fungovať je čosi neskutočné medzi nebom a zemou. Obdivujem všetkých, ktorí sa točia okolo športu a snažia sa, aby u nás vôbec čosi fungovalo. Pred všetkými snímam klobúk a gratulujem im, že šport na Slovensku ešte jestvuje. Väčšinou sme fanatici, ktorí do toho dávame srdce. Rozdiel medzi hráčom a funkcionárom je ale obrovský. Funkcionár má neskutočnú zodpovednosť za šestnásť až dvadsať ľudí, aby ich zabezpečil, aby hráči vedeli zabezpečiť svoje rodiny a deti. Aby mali peniaze. Aby boli všetci spokojní a všetko fungovalo. Ako jeden z konateľov toto musíte riešiť. Preto keď vidíte, že sa nedarí, alebo hráči neodovzdávajú na ihrisku maximum, tak vás to štve asi desaťnásobne viac a najradšej by ste tam vybehli sám. O niektorých mojich reakciách na tribúne si ľudia občas môžu myslieť, že sú neadekvátne, ale sotva si vedia predstaviť, koľko nás to stojí energie, aby tí chlapci vôbec mohli nastúpiť na ihrisko.“
Keď sme pri mužstve, dôležité slovo pri jeho skladaní, no tiež kopu starostí s denným chodom má práve generálny manažér Ondruš: „Inak sa skladá káder, keď má manažment k dispozícii vyšší rozpočet a inak, keď má nižší. Na konci dňa je však väčšina kritérií pre výber hráčov veľmi podobných. Prvým hlavným faktorom je, že sa snažíme nájsť takých, ktorí disponujú určitými charakterovými vlastnosťami. Nie je to fráza. Je to dôležité pre dobrú, pokojnú prácu a pre vzťahy v tíme. Aj preto, že sme všetci sme boli hráčmi, naplno si uvedomujeme, ako dôležitá je dobrá atmosféra v družstve, ako dôležité je rozvíjať tie vzťahy. Snažíme sa vždy hľadať dobrých ľudí. Okrem toho, že družstvo musí mať kvalitu, snažili sme sa vždy hľadať jedného či dvoch lídrov, výrazných hráčov, ktorí v kritických momentoch dokázali potiahnuť mužstvo. Samozrejme, úplne najpodstatnejšou rolou je pozícia trénera. Napriek tomu, že niektoré sezóny nedopadli výsledkovo podľa našich očakávaní, predstáv a želaní, na trénerov sme mali z veľkej časti šťastnú ruku.“
Pred začiatkom finálového turnaja Impuls-Leasing Slovenského pohára basketbalistov 2021 netušíme, ako si bude počínať mladý tím Interu pod taktovkou skúseného ruského odborníka Olega Meleščenka. S istotou však vieme, že napíše ďalšiu zaujímavú kapitolu v bohatých dejinách klubu z Pasienkov, historicky najúspešnejšieho mužského basketbalového klubu na Slovensku. A pohár, ten sa berie na Interi vždy vážne: „Nehanbili sme sa v silných sezónach, ktorou počnúc 2012/13 bola každá, možno do tejto, jasne deklarovať, že chceme zvíťaziť v lige aj pohári. Niekedy mi bolo možno až ľúto, keď časť našej konkurencie akoby poháru neprikladala taký význam, aký si zaslúži. Na druhej, strane, pre nás je pohár dôležitou súčasťou sezóny. Ako víťaz ligy, tak aj víťaz pohára, totiž získava právo štartu v európskych pohároch. Na to sa v posledných rokoch akoby zabúdalo. Za našich čias, keď sme hrávali, to bolo veľmi dôležité, pretože kluby v Európe pravidelne štartovali. Boli sezóny, že aj dve či tri slovenské družstvá reálne hrali v pohároch. Pre mňa je teda víťazstvo v lige i pohári spojené s miestenkou do pohárovej Európy. Či ho víťaz využije, či má na to prostriedky, hráčsky káder a chuť, je druhá vec. Ale bol by som rád, keby sa na to myslelo. Teší ma, že SBA nedávno deklarovala, že víťaza pohára a víťaza ligy motivuje k účasti v Európe tým, že na seba preberie časť nákladov. To voľakedy nebolo a je to celkom pekný motivačný faktor.“
Čo dodať? Iba, že o šiesty pohárový triumf sa pokúsime už tento víkend. V piatok Inter Bratislava nastúpi v prvom semifinále Impuls-Leasing Slovenského pohára basketbalistov 2021 proti BKM Lučenec. Hrá sa o 15:00. V prípade postupu do finále by nás v sobotu od 16:00 čakal lepší z druhej semifinálovej dvojice, ktorú tvoria Spišskí Rytieri a BC Prievidza.
Zoznam aktualít
Ďalšou zahraničnou posilou pre sezónu 2023/24 je Gojko Sudžum
Tretím potvrdeným menom kádra pre sezónu 2023/24 je Marek Kozlík
5. kolo Niké SBL: Svit – Inter 97:94 pp
EYBL Tournament U20 – Day 4 (Summary)
V Prievidzi sa cez víkend hrá finálový turnaj U-19
Riport zo zápasu 34. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 41. kola Niké Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 14. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 28. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Riport zo zápasu 21. kola Slovenskej basketbalovej ligy
Inter v utorok 25. augusta odohrá druhý prípravný zápas pred sezónou 2020/21
Výsledok tretieho prípravného zápasu pred sezónou 2019/2020
Eurovia Aréna hostí rozhodujúci zápas predkvalifikácie ME 2021
Rozhovor s Miroslav Páleníkom, bývalým kapitánom BK Inter
Pri posilňovaní stavil majster najmä na slovenských reprezentantov
BK Inter Bratislava sa chce predstaviť v basketbalovej Lige majstrov
